Vysoko{0}}frekvenčné zváranie je metóda odporového zvárania v pevnej fáze{{1}, ktorá využíva vysokofrekvenčný prúd 10 – 500 kHz-na generovanie odporového tepla na povrchu spoja obrobku, čím sa dosiahne medziatómové spojenie s tlakom alebo bez tlaku. Jeho hlavnými fyzikálnymi účinkami sú efekt kože a efekt blízkosti.
Na základe spôsobu zavádzania vysoko{0}}vysokofrekvenčného prúdu do obrobku sa vysokofrekvenčné{1}}zváranie delí najmä na kontaktné vysoko{2}}frekvenčné zváranie a indukčné vysokofrekvenčné-zváranie. Pri kontaktnom vysokofrekvenčnom zváraní- sa vysokofrekvenčný prúd prenáša na obrobok prostredníctvom mechanického kontaktu; pri indukčnom vysokofrekvenčnom zváraní-vysokofrekvenčný prúd indukuje-prúd v obrobku prostredníctvom spojovacieho efektu externej indukčnej cievky.
Výhodami kontaktného vysokofrekvenčného{0}}zvárania je nízky neefektívny posun prúdu, vysoká účinnosť, malá tepelne-ovplyvnená zóna, možnosť zvárať rúry s priemerom približne 8–1270 mm a rýchlosť zvárania až 100–120 m/min. Výhody indukčného zvárania spočívajú v žiadnom prítlaku alebo spotrebe elektród, jednoduché nastavenie zvárania, stabilný proces a dobrá kvalita a nízke požiadavky na pásový materiál.
Indukčné zváranie však vyžaduje o 40 – 50 % vyšší výkon ako kontaktné zváranie a jeho rýchlosť je približne 1/2 až 2/3 rýchlosti kontaktného zvárania pri rovnakom výkone a priereze potrubia. Vo výrobnej praxi sa zvyčajne volí indukčné zváranie.